Everything and nothing

A tak.
Deje sa toho hrozne moc a zároveň nič.
Neviem čo mám písať.

Nech už je 30.júna, nech už sme na ceste na dovolenku, nech už je po všetkom. To mi pripomina, že po každom školskom roku lutujem, že ešte stále chodím na našej školy. Nemám rada našu školu. A ludí v nej. (A to som už písala.)

O a nie nemám depresiu.
To len tak vyzerá.
Len konečne všetko vidím tak ako je a dokážem sa s tým vyrovnať.

Omg, kebyže teraz dostanem do rúk nejakú zbraň tak vyvraždím asi trištvrťku ludí čo poznám, Hell yea

Okej kašlať na to, tento článok snaď nikdy nedopíšem a prepisovať ho zas nebudem.

Soj.