A tak.Nenapísala som ani čiarku dva týždne, veď načooo. Aj tak treba.
Nie žeby som nemala nič nové, práveže je toho tak neskutočne vela, že neviem ako to nahodiť do jedného článku.
Ale je mi fajn.
Pred dvoma týždňami naši prišli na to že som blicovala. Boli nahnevaní, ale tak...inak. Nekričali od rána do večera, neignorovali ma, nezakázali mi komp, nič. Len sa pozerali, nechali ma robiť čo chcem. A asi by som aj povedala že to bola tá horšia varianta. Ale aspoň k niečomu to bolo dobré, aspoň som si opravila známky (keďže som bola každým dňom kontrolovaná či chodím do školy). Už je to aj fajn, naši sú zase celkom normálny.
Anglina - 1Matika- 2
Slovenčina - 1
Nemčina- 2
Geografia - 1
Biológia - 2
Informatika - 1
Dejepis - 2
Telesná - 1
Fyzika - 1
Chémia - 1
Správanie - 2 (:DDDDD ale tak to neni smiešne, že ano. :D)
Na to, že mi hrozila 3 z dejepisu, matiky a informatiky som to celkom vychytala :D Ale tak ako známkou zo správania sa chváliť nebudeme predsa nie? :D Takže školu mám vybavenú.
Tento víkend sme mali majstrovstvá. Bolo to úžasné. Ako z iného sveta, ale zároveň to bolo všetko tak..
V piatok sa ide piť. (Zase.) Som zvedavá, konečne nás ide viac, dúfam že to dopadne dobre. Musím od našich vyžobrať nejaké peniažky, nech máme na vodku a cigy :D Božeeee dúfam že to vyjde lebo ma tak troška Inak som spomínala že my vždy chodíme piť keď na druhý deň máme nejaké pošahané vystupko/tréning/
Včera mi spolužiačka, s ktorou som bola istú dobu najlepšia kamarátka (nehovorím že ešte nie som, len sme spolu hrozne málo a odvtedy som si už našla inú osobu, ktorú mám hrozne rada a rozumiem si s ňou) mi dala taký denník, do ktorého sme si písali také tie "citové" veci. Ono to bol taký zapísník, kde sme si písali všetky také pekné veci, ako sa máme radi, sme vďačné za to že jedna druhú máme lebo sme si to nikdy nevedeli povedať do očí. Nie žeby sme nechceli, len proste sme nevedeli vyjadriť emócie. A tak mi ho asi po roku a pol, z ničoho nič dala do rúk.
Nebudem vám to vypisovať všetko, ale je tu pár viet, ktoré sem musím dať.
Neexistujú slová, ktoré by skutočne opísali moju vďačnosť a oddanosť k Tebe.
Prišla si mi pomôcť keď som ťa potrebovala. Ty si človek na ktorého sa môžem vždy spoľahnúť.
Zmohnem sa len na to, aby som Bohu tisíckrát ďakovala, že mi poslal do života takú výnimočnú osobu ako si Ty." (v každom riadku, je veta z iného odseku)
Je to jedna z najkrajších vecí, ktoré som čítala. A viete čo je na tom najlepšie? Že toto nie je kniha, toto je niekto, koho stretávam každý deň a kto si o mne myslí takéto veci.
Neviem prečo, netuším čím som si to zaslúžila takéto myšlienky ale som za ne vďačná.
Soy.
